Srí Lanka - Cestopis
 
4.11.2003   (deň prvý)
 
odchádzame na tú dobu za veľmi pekného a slnečného počasia a v duchu sa tešíme, že naša aklimatizácia po prílete na Srí Lanku nebude až taká hrozná akú sme očakávali. Po odbavení batožiny sa dostávame do predodletovej haly, pozeráme  Duty free a čakáme na náš boarding time. Let do Prahy prebieha bez problémov a po skonzumovaní malej žemličky 2x3 cm  približne  po jednej hodine pristávame na letisku Praha – Ruzyne. Keďže nám pri Check-ine na Slovensku vystavili všetky palubné lístky máme o jednu starosť menej a tak si troj hodinové čakanie krátime pofľakovaním sa po Duty Free shopoch a netrpezlivo odpočítavame každú minútu do nášho odletu. Po menšom nedorozumení počas kontroly s colníkmi a ich röntgenom (nemohli prísť na to čo mi to v tom batohu stále „pípa“ – bol to prívesok na kľúče od Interpolu) sa usádzame v lietadle a nasleduje bezpečnostné premietanie filmu a konečne povolenie na štart. Čaká nás 4700 km (cca 5,5 hod.) letu do Dubaja, kde máme 20 min tankovaciu prestávku. Po menšej turbulencii nad Slovenskom, keď kapitán náhle znižuje rýchlosť a posiela letušky pripútať sa, sa postupne dostávame na úroveň 10700 m.n.m (35000 Ft), a pri letovej rýchlosti 900 km/hod a príjemnej vonkajšej teplote –54C si začíname vychutnávať neskorý obed. Cesta nám ubieha vcelku rýchlo nakoľko po filme „Catch me if you can“, sme sa zarozprávali s dvoma sympatickými Slovenkami, ktoré letia do Dubaja pracovať ako zubné laborantky, do toho sa pridáva rozhovor s pánom sediacim taktiež vedľa nás, letiaceho si na víkend zahrať do Dubaja golf. Po päť a pol hodine pristávame v Dubaji, hodinky posúvame o dve hodiny dopredu a máme dvadsať minút na prezretie údajne lacných Duty Free, sklamaní pomerne vysokými cenami sa vraciame späť do lietadla a po tom čo púšťajú film večera „Tri oriešky pre popolušku“ (film ako stvorený pre pasažierov, ktorí ako predpokladám v živote nevideli sneh) usíname a budíme sa tesne pred pristátím. Podáva sa rizoto a to je predzvesťou, že sa „Rice and Cury“ tradičného jedla na Srí Lanke ešte „nabažíme“. Cesta z Dubaja trvala približne štyri hodiny a naše hodinky opäť posúvame o tri hodiny dopredu.  
 
 
5.11.2003  (deň druhý)  
 
Po prílete nasleduje pasová kontrola, moja šťastná voľba padla na pasováka, ktorý nerozoznáva Slovakiu od Slovenie a značnú domu mi trvá vysvetliť mu, že sme sa síce tiež ako nedávno spoločný štát rozdelili, ale i napriek veľkému nápisu na pase Slovak republic stále tvrdí, že som zo Slovinska a pýta sa ako je to s povojnovou Juhosláviou, nuž nechávam ho v mylnej predstave, stručne  načŕtam chod dejín a s pečiatkou v pase opúšťame príletovú halu. Meníme 200 USD  (1 usd= 93 rupií) a bohatší o niekoľko tisíc pokračujeme smer parkovisko, kde nás okrem facky od neuveriteľného tepla, vlhka a dusna víta aj náš „welcome guy“ z AcmeTravel agentúry, cez ktorú máme prenajatého šoféra a rezervovaný hotel na pláži. Dostávame kvetivoný veniec okolo krku a odchádzame s naším novým šoférom, ktorý nás bude nasledujúcich sedem dní sprevádzať po ostrove. Po jeden a pol hodinovej ceste z letiska lemovanej množstvom rozpadajúcich sa a chátrajúcich obchodíkov, všade prítomných túlavých psov a voľne pobehujúcich domestikovaných byvolov sa dostávame do Colomba, hlavného mesta Srí Lanky. Snaha zlacniť ubytovanie sa nám v centrále Acme TraveColombo - hlavné mesto Srí Lankyl nedarí a tak si doobjednávame polpenziu a čiastočne sklamaní odchádzame. Šofér – Hemantha zastavuje pri Galle Face Hotel, kde nás už víta i zo samotného cestopisu Lonely Planet známy lift boy. Na front desku nám ponúkli welcome drink a čakáme pekných 30 minút na prípravu našej izby. Po krátkom spánku vyrážame na prieskum Colomba, zoznamujeme sa s miestnymi „obchodníkmi“ a šmelinármi, všade od nás pýtajúci peniaze. Obedujeme v See Fish Restaurant a po tradičnom Rice and Curry“ , Lion Larger Bier odchádzame chudší o 900 Rupiek. Pali ešte čašníkovi vymieňa kľúčenku a dostávame knižného sprievodcu po Srí Lanke. Návšteva Hindu temple, následne blúdime autom v daždi po Colombe a unavení sa vraciame späť do hotela. Lejak neustáva ale i tak vyrážame opäť do mesta na nákupy. Obliekame farebné pršiplášte a smejúcimi sa deťmi pozorovaní, ktoré snáď nikdy podobný pršiplášť na belochovi nevideli blúdime uličkami Colomba. Prichádzame do obchodného domu (Internet 1hod 100 Rs, ½hod 50 Rs; pohladnice 15-20 Rs/ks; voda od 30-150 Rs), porovnávame ceny a naprázdno odchádzame. Vraciame sa späť do hotela v čom zisťujem že mi niekde zmizla kozmetická voda a elektrický lapač na komáre bez ktorého sa tu asi ťažko obídeme. Môj strach umocňuje fakt, že nie sme očkovaní (neberieme tabletky) proti malárii. Nahnevaný usínam.
 
6.11.2003   (deň tretí) - 273km
 
Po výdatných raňajkách, bacon & eggs, fruit, real juice, a iné dobroty obzeráme nevesty fotiace sa na schodisku hotela. Od sprievodcu sa dozvedáme o svadobných obradoch na Srí Lanke – podľa horoskopu páru. Ja na oplátku vysvetľujem pomery u nás. Prichádzame do Nebomba – rybárskej dediny. Prvý a posledný krát dávam tak vysoké sprepitné krotičovi kobier 200 Rs! Všade navôkol piesok, siete a na nich ryby, chudoba, zápach. Nasleduje cesta po pobreží, fotíme katamarany, vidieť množstvo bielych stužiek, znak že v dedine nedávno niekto umrel. Palmové háje striedajú kokosové palmy, ryžové polia a schátrané domčeky. Náhle šofér zastavuje, vyberá mincu a modlí sa, po krátkej zastávke pokračujeme ďalej. Práve sa od našich cez SMS dozvedáme o nepokojoch a práve vyhlásenému zákazu vychádzania na ostrove. Prezidentka odvoláva troch ministrov (vnútra, obrany a médií) , situácia sa komplikuje, my strácame signál na mobiloch a naši nás medzičasom doma hľadajú cez MZV. Zatiaľ sa od nášho sprievodcu dozvedáme o politických pomeroch. Jestvujú dve politické strany – blue/modrá/ľavica (prezidentka – volená tuším na 6 rokov) a green/zelená/pravica (premiér a vláda), nervózni čakáme na príchod premiéra, ktorý je momentálne v USA. Sprievodca je tiež nervózny, nakoľko od premiérovho výroku bude závisieť celková bezpečnosť na ostrove a taktiež i naša počas najbližších dní. Trochu vystrašený však pokračujeme ďalej a obdivujeme krásnu prírodu a zvieratá, Mongus (40cm – loví kobry), pelikány atď. Prichádzame do Palm Garden Village  Hotel v Anuradapure. Za hotelom nachádzame voľný výbeh divokých slonov, avšak rešpektujeme výstražné oznamy a tak radšej ostávame v bezpečnej vzdialenosti.Po krátkom oddychu vyrážame do Anuradapury, prestáva pršať, turistov nikde nevidieť a tak sa v ruinách prvého hlavého meste ostrova sa nachádzame takmer sami. Hemantha nás upozorňuje na všadeprítomných hadov vo vysokej tráve. Celé popoludnie trávime prehliadkou ruín, neustále sa vyzúvame a bosí vstupujeme do budhistických pamiatok a fotíme prírodu, pamiatky (dagoby, temples, mešity atď. ) a divokú zver všade navôkol. Obdivujeme rastlinu zvanú Minosa, ktorá sa po jemnom dotyku zvynie sama do sebe a po krátkom čase opäť vráti do pôvodnej polohy. Vraciame sa do hotela a po večeri usíname.
 
 
7.11.2003   (deň štvrtý) - 193km
 
Po raňajkách ihneď zisťujeme politickú situáciu avšak nič nové sa nedozvedáme a tak pokračujeme podľa plánu smer Sigiria. Cestou sa dozvedáme o tradíciách taktiež o monzúnových obdobiach. Šofér nás informuje že i napriek tomu že už monzún v tomto období nehrozí od Bengalského zálivu sa do našej oblasti blíži cyklón. Zastavujeme v Aukane pri soche 12m stojaceho budhu. Po krátkej zastávke pokračujeme autom ďalej a celou cestou nás naháňajú všadeprítomné túlavé psy, podľa Hemanthu tzv. „trafic officers“ nakoľko údajne kontorlojú priestupky vodičov a v prípade ich porušenia im kúšu do pneumatík (tie naše boli po siedmich dňoch úplne dokúsané :) Prechádzame okolo Rititaly – národný park a pokračujeme smer Habarana. Stretávame nášho prvého slona na Srí Lanke. I keď je domestikovaný a nie divoký a vo voľnej prírode tešíme sa a fotíme si ho z každej strany. Zastavujeme v sloniom safari (2000RS/osoba/1hod + 200 RS tip) a ďalej pokračujeme na slonoch hodinovým výletom do džungle. Slon „Manika“ nás vedie hlbšie a hlbšie do džungle a močiarov my však bezstarostne fotíme nádhernú divokú prírodu. Pokračujeme v ceste ďalej a zastavujeme v reštike Rukmali kde si dávame tradičné jedlo. Dvanásť rozlične plných mištičiek pred nami nás trošku prekvapilo ale i tak si vravíme že ich prázdne nenecháme. Midzičasom sa vedľa nás usadila malá skupinka z Čiech a tak vyzvedáme od ich sprievodkyne dalšie informácie o súčasnej politickej sitúácii. Žiaľ prezidentka údajne odvolala i pobrežné námorníctvo chrániace preniknutiu zbraní na pevninu, čo sa nám javí prinajmenšom scary, avšak i naďalej si vychutnávame špeciálne jednu misku naplnenú "sea fish". Platíme okolo 1000Rps a pokračujeme ďalej do Sigirie. Prichádzame k hlavnému vchodu odkiaľ sa vychádza na horu a začína prudký lejak, berieme naše povestné farebné pršiplášte, dáždnik a vyrážame. Cesta hore je náročná, únavné je i horko a dusno, striedajúci sa dážď so slnkom.Cestou hore fotíme maľby na stenách a krásu prírodu ktorá sa nám z tej výšky naskytá. Konečne sa nachádzame v jednom z cieľov našej dnešnej cesty, hore nás však prekvapil nezvyčajný vietor a fakt že sa počasie môže zmeniť každú chvíľu, neotáľame a hneď po obhliadke zchádzame dolu. Na našej spiatočnej ceste stretávame dievčenskú "skupinku" asi 150-200 člennú oblečenú do ružových plášťov a šibalským smiechom poškuľujúcu po nás, zdá sa mi že európana asi ešte nevideli a šarm nám dodávajú  i naše farebné pršiplášte :) Naša cesta ďalej vedie k NP Minneriya. Hemantha upozorňuje na divoké slony a tak pozeráme von z okien pozorne ako sa len dá. Po pár minútach sa mi darí jedneho zahlaidnuť, chalani si robia srandu že je to Slon na cesteskala, i tak zastavujeme a naskytá sa nám obraz skupinky divokých slonov dokonca i jeleňa a slona-samotára s klami čo je zriedkavý úkaz. (Slony s klami sú špeciálne odchytávané a využívané na tradičné oslavy v Kandy). Pokračujeme ďalej, cestou vidno viacero ďalších slovnov a zrazu sa pred nami objavuje jeden priamo na hlavnej ceste. Šofér pribrzďuje a opatrne okolo neho prechádzame. Máme šťastie že je pokojný a vzorne vykračuje po okraji vozovky. I tak odstavil celú cestu a i napriek jeho pokojnej povahe :) ho vodiči zoširoka obchádzajú. Akosi sa mu však zapáčilo naše auto a tak sa nás istú dobu drží a nasleduje nás. Cestou do hotela Sadu Aralia sa ešte dozvedáme o druhoch, významoch a kvalite tamojších masiek. Prichádzame do hotela v ktorom prespíme dve noci, naša zvedavosť nám dlho nedá a opäť sa vydávame na prieskum okolia. Skupinka podivne vyzerajúcich mladíkov nás však rýchlo odradila od nášho úmyslu skúmať okolie a tak sa vraciame späť. Z okna vidíme momentálne vyschnuté jazero "Parakrama Samudura". Po večeri odpisujeme na SMS, píšeme pohľadnice, upratujem si do batohu rozliatu kozmetickú vodu a po krátkom zhrnutí uplynulých zážitkov usíname.
 
8.11.2003   (deň piaty) - 89km
 
po raňajkách odchádzame do Polonnaruawy, cestou sa zastavujeme v miestnom múzeu a miestonom obchode kde predávajú drevené masky. Dozvedáme sa o umelom i prírodnom spôsobe farbenia dreva, druhoch a typoch masiekVaran na ceste (drevo - Patengy, Mahagon, Eben, Bulzar. Symboly - kohút - prosperita, kobra - ochrana, páv - láska...), po niekoľkohodinovej prehliadke Polonnaruawy pokračujeme do Medigirie. Tak ako na väčšine miest i tu sme takmer sami, trošku zmoknutí, ale ten pravý lejak nás iba čaká na ceste späť. Po niekoľkých minútach strávených v aute pozorujúc neutávajúci lejak sa dostávame k dedinke, kde zastavujeme a fotíme prvého voľne žijúceho varana a domorodca využívajúceho práve ustávajúci dážď k prírodnej sprche. Opäť prichádzame do obchodu s maskami a odholaní neodísť naprázdno, viac ako hodinu zjednávame cenu masiek. Toto zjednávanie mi je dodnes nepochopiteľnou záhadou avšak isté je, že  nakoniec odchádzame s počtom asi 15 malých či veľkých masiek za cenu  60 USD + 500Rps, pôvdná žiadaná cena bola 191 USD, i tak sa nám to zdalo ešte drahé avšak zničený z toho handrkovania, vyhladnutí a vysmednutí odklepávame cenu. Prichádzame do hotela pomerne zavčasu a tešíme sa na to ako si dáme prvý raz bazén ktorý sa nám darí od začiatku cesty využiť. Po pár minútach nás však odtiaľ vyháňajú nakoľko bazén údajne nepatrí k nášmu hotelu. Večer trávime v izbe a usíname, aby sme načerpali energiu na nadchádzajúce náročné dni.
 
 
9.11.2003   (deň šiesty) - 173km
 
Po raňajkách opúšťame hotel kde sme prespali dve noci a pokračujeme do Kandy cestou sa dohadujeme o výstupe na Adam's Peak. Dambule - Rock cavesV tomto období tam vraj býva málo turistov, chodníky nebývajú osvetlené a i počasie na najbližšie dni nám nehraje do karát,  navyše Pali začína mať žalúdočné problémy, tak je veru o čom premýšľať. Cestou zastavujeme v Dambule, komplexe piatich jaskýň. Platíme vstupné 500Rs/os a nakoľko nie je možné nechať si topánky voľne položené po prvý krát i keď neradi platíme 20Rs za ich stráženie. Postupne prachádzame komplexom jednej  veľkej a štyroch menších jaskýň plných ležiacich, stojacich, sediacich sôch budhov.Naša cesta ďalelej pokračuje do Matale. Cestou zastavujeme v spice garden, kde sa dozvedáme o pôvode a využití najrôynejších korení a byliniek. Ďalej pokračujeme a zastavujeme v ďalšej na turistoch ryžujúcej factory, batik factory. Postupne nám tetuška vysvetľuje prípravu batiky od počiatku až po finálne spracovanie a nezabúda spomenúť dnešnú jedinečnú zľavu na home-made výrobky z ich factory. Stručný postup výroby: nakraslenie vzoru, kopirák na druhú stranu - žiadna predloha, vzory podľa fantázie. Tri druhy horúceho vosku sa zmiešajú a nanášajú sa na látku, vosk zabráni aby sa tá časť nafarbila. Farbenie, svetlé farby, postupne až do tmavých. Horúca voda neskôr roztopí vosk, nasleduje sušenia na slnku.Naša cesta pokračuje ďalej a zastvujeme sa v gem shop-e, obchode plných vzácnych kameňov, pozeráme krátku videoukážku kopania drahých kameňov na Srí Lanke a neskôr nám majiteľ ponúka tie najskvostnejšie kúsky (modrý topaz 600Rs/ct), vážne nádhera, ale momentálne nič pre nás a tak pokračujeme v ceste ďalej. Prichádzame do kráľovskej botanickej záhrady (200Rs/students), vyčleňujeme si 3 hodiny a po zhliadnutí unikátnej zbierky orchideí, najstarších kokosovníkov ako i figovníkov pokračujeme v našej ceste ďalej. Konečne po celodennej túre prichádzame do hotela Thailanka v Kandy. Hotel je situovaný nad mestom takže sa nám naskytá krásny pohľad.Niekoľko minút nám trvá kým sa labyrintom dostaneme do našej izby nachádzajúcej sa v novom krídle.Nosičovi dávam 50Rs nakoľko ho nešťastníka tie naše batohy riadne zmohli nuž a medzičasompár minút oddychujeme v posteli. Trochu sa čudujeme nápisu na balkóne "zatvárajte dvere, pozor na opice" avšak neskôr zisťujeme podstatu tejto výstrahy. Odchádzame na prehliadku mesta, chrám Budhovho zubu a okolie, prechádzame početnými kontrolami. Po večeri ideme na predstavenie tradičných Srí Lanských dobových tancov (300Rs). Záver dňa diskutujeme o východe slnka, ktorý sa nám ešte nepodarilo zhliadnuť a usíname.
 
 
10.11.2003   (deň siedmy) - 229km
 
prebúdzame sa do slnečného rána, čaká nás náročný deň, pri rannej prebúdzajúcej sa diskusii nás prerušila početná rodinka divokých opíc utekajúca cez náš balkón smerom k hotelovému bazénu kde si vychutnávajú hosťom čerstvo uchmatnuté ovocné raňajky. Po tých naších (raňnajkách) sa vydávame na cestu. Hemantha sa medzičasom dozvedel, že na Kúpanie slonovAdam's peak sa spolu s nami chystá aj ďalšia početná skupinka, takže nebudeme úplne sami.Pokračujeme do Elephant Orphange, slonieho útulku, vstupné 300Rs/os. Asi po piatich munútach mierneho stúpania sa nám vynára prvé stádo slonov, starých i mláďat, kŕmiacich sa i pracujúcich pri odlesňovaní blízkeho pralesa. O 9:15 začína kŕmenie mladých slonov a tak v predstihu odchádzame do neďalekého prístrešia, kde sa to celé uskutoční. Presne podľa rozvrhu sa o 10:00 začína pravidelné kúpanie a tak sa celá skupina turistov presúva opäť niekoľko sto metrov ďalej k rieke, kde si čakanie na tú všetkými tak opisovanú parádu krátime chvílu opalovaním sa na slnku, ktoré sa nám po prvý krát od príchodu na ostrov konečne ukázalo v tom pravom svetle a teplota sa šplhá minimálne na 37C. Naša cesta ďalej pokračuje popri nekonečných čajových  plantážach k jednej z najznámejšej tea factory  na ostrove. Prehliadka fabriky trvá asi pol hodinu a my sa dozvedáme o metódach a formách spracúvania čaju od zberu cez fermentáciu až po finálne úpravy a balenie. Jestvujú High, Middle a Low country tea v závislosti od nadmorskej výšky, taktiež sa delia na biely - ovocné, zelený a čierny +ďalej podľa kvality BO, BOP, BOPF - Broken Orange Pekoe Fannings. Po zbere - jedna žena denne 80kg čajových lístkov, presúvaju zber na sušiaci pás, kde sa lístky sušia horúcim vzduchom. Čaj neskôr padá do drtičky kde sa preosieva 3-4 sitkami rôznych veľkostí - zelený čaj touto fázou končí. Neskôr prichádza proces fermentácie, kde pri oxidácii čaj hnedne, naseduje praženie pri cca 125C. Po skončení prehliadky ochutnávame BOP a kupujeme asi 5kg sypaného čaju, BOF & BOPF. Naša cesta pokračuje do Nuvara Eliya. Máme rozchod, Pali po pár minútach vybieha z obchodu a obsah žalúdka ide von :( cestou k "motelu" pod Adam's peak ešte niekoľko krát zastavujeme. Palimu je stále zle a tak mu dáva Hemantha lognúť Araku, v priebehu pár sekúnd to čo nestihlo vyjsť zo žalúdka pred obchodom, vychádza teraz. Kúsok ďalej zasvavujeme v "autoservise", nakoľko Hemantha pár kilometrov dozadu prehol zadné dvere a je nutné to tu v divočine nechať opraviť za "lacný peniaz". Prichádzame do motelíka v Maskeliya pred Adam's peak. Dohadujeme sa čo ďalej, Pali má stále problémy. Dávame si ľahkú večeru a dohadujeme sa s Poliakmi či nás vezmú o 1:30 a.m. do party pri rannom výstupe a či sa pridať k ďalšej skupinke ktorá odchádza až o 2:30 a.m.  Pred spánkom striekame okná, vetračky i seba nakoľko sa nám do izby nasťahovalo niekoľko nepríjemných komárov...vzduch je síce nedýchateľný , my však usíname s istotou že to komáre len tak ľahko nerozchodia. Vstávame o 0:30 Palimu je stále zle - doráža to paštekou :(  a i mňa zaína bolieť hlava i žalúdok ale i tak odchádzame spolu s poľskou skupinkou. Počasie nám vyšlo, obloha je úplne jasná a na oblohe vidno okrem hviezd i neuveriteľne veľký, žiariaci mesiac, cesta hore je našťastie plne osvetlená a tak sú  všetky obavy z neúspešneho výstupu zažehnané. Po hodinke a pol však Pali opäť "tyčkuje" a tak nám neostáva nič iné, ako sa pomaly vrátiť späť. O 4:00 nadránom prichádzame nazad do motela a usíname. 

 

11.11.2003   (deň siedmy) - 220km

 

Po raňajkách odchádzame po novej, šoférovi ešte neznámej ceste, údajne skratke smerom na juh k nášmu rezortu kde strávime 6 dní. Cesta sa však čoraz viac a viac zužuje takmer na šírku jedného auta a nám niekoľko krát pekne naskočila husia koža pohľadom v akej rokline sme to takmer skončili. Obdivuje však nádhernú nedotknutú prírodu bez známok civilizácie a to potláča našu pozornosť od nebezpečnej cesty. Po štyroch hodinách cesty máme za sebou iba 107km vďaka nepreskúmanej novej skratke, ktorá nám ušetrila 60km, ale adrenalínový zážitok to bol skvelý. A sme na mieste, prichádzame do Dickwella Vilage Resort na juho-západnom pobreží, lúčime sa s naším sprievodcom, opäť dostávame kvetinový veniec a naše kroky vedú do izby. Vlny na pláži sú mierne obrovské a tak to prvý deň, podvečer, skúšame zatial iba športovo pri bazéne. Rezort sa javí bez známok turistov a tak si nás poflakujúci sa staff všíma akosi až moc intenzívne. Po výdatnej večeri, sumarizujeme uplynulé dni a s predstavou voľných relax dní ktoré nás čakajú usíname.
 
12.11.2003 - 17.12.2004  (deň ôsmi - štrnásty)